Kyjatické hračky

© MAS Malohont

Kyjatické hračky pochádzajú z maličkej obce Kyjatice, ktorá sa nachádza v krásnom prostredí gemersko-malohontského regiónu v okrese Rimavská Sobota. Kyjatické hračky sú unikátny slovenský fenomén, ktorý je zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Kyjatické hračky zároveň získali z Úradu priemyselného vlastníctva Osvedčenie o zápise označenia pôvodu výrobku. Toto osvedčenie určuje, že kyjatické hračky sa pod týmto označením a charakteristikou uvedenou v osvedčení, môžu vyrábať len v gemersko-malohontskom regióne. Tiež sa hrdia značkou Regionálny produkt GEMER-MALOHONT.

Kyjatice mali bohatú históriu remesiel. Bolo tu viacero remesiel, najznámejším remeslom však bola výroba nábytku a súsekov – truhlíc na uskladnenie obilia. Popri výrobe nábytku a súsekov (prvá písomná zmienka 1810) začali vyrábať starí majstri aj prvé hračky. Unikátom je, že na hračkách uplatnili starí kyjatickí majstri rovnakú výzdobu, ako na súsekoch. Tieto súseky zmenšili do podoby, aby sa s tým deti vedeli hrať a vyzdobili ich tým istým vzorom ako súseky. Nábytok aj hračky vyrábali z bukového dreva. Po vypílení obrysu sa hračka namorila prírodným moridlom (dubová kôra, trnky, slivky) a z oboch strán sa vyzdobila rytým ornamentom za pomoci upraveného kružidla. Najrozšírenejší prvok pri zdobení bola slnečná ružica v rôznych variáciách, jej prvky boli prevzaté zo starých kultúr a mali poväčšine ochranný charakter.Najčastejšími motívmi hračiek boli koníky, kohútiky, rôzne zvieratká (prasiatko, zajac, ježko), zmenšeniny nábytku a pracovného náradia (stolička, stolík, fúrik, kolíska, postielka), kazety rôznych veľkostí, poličky. Výroba v Kyjaticiach bola pre jej obyvateľov dôležitým zdrojom príjmu až do roku 1918, kedy nastal jej útlm spôsobený nástupom továrenskej výroby nábytku. Jednotliví majstri hračky vyrábali ale už len sporadicky až do sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti na Slovensku pokračujú v tradícii výroby poslední výrobcovia, pričom jedným z nich je pán Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian, majster kyjatických hračiek, ktorý spolupracuje aj s ÚĽUV-om (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). ÚĽUV v spolupráci s pánom Hedvigim ponúka aj občasné kurzy výroby kyjatických hračiek.

Pán Hedvigi sa výrobe kyjatických hračiek, ktoré sú unikátne najmä svojou výzdobou venuje od roku 2012. Cenné informácie o výrobe, tvaroch a zdobení získal od majstra R. Stehlíka a majstra A. Oboňu , ktorí sa výrobe kyjatických hračiek venovali dlhé roky. Jeho cieľom je zachovať 150 rokov staré pracovné postupy výroby hračiek, k čomu prispieva aj jeho spolupráca s Gemersko-malohontským múzeom, v ktorého zbierkach sa nachádzajú pôvodné hračky vyrábané majstrami z Kyjatíc. Pri výzdobe pán Hedvigi používa nástroje, ktoré si na tento účel podobne ako každý majster z Kyjatíc zhotovil svojpomocne.Pán Hedvigi pri výrobe kyjatických hračiek používa pôvodné technologické postupy, bez kovových spojovacích prvkov, povrchovú úpravu docieľuje morením a lakovaním ekologickými prípravkami. Hračky sú vyzdobené kružbovou rezbou a linkorezom, sú to postupy ktoré používali starí majstri z Kyjatíc.

Pán Hedvigi za účelom propagácie tohto takmer zabudnutého remesla, ako aj za účelom organizovania prezentácií výrobných postupov a tvorivých dielní a výstav založil Občianske združenie Kyjatické hračky. OZ Kyjatické hračky reprezentovalo Slovensko a Gemersko – malohontský región pod záštitou Úradu priemyselného vlastníctva aj na Expo 2020 v Dubaji. 

Za účelom propagácie kyjatických hračiek pán Hedvigi okrem iného rekonštruuje priestory starej 200-ročnej evanjelickej školy v obci Kyjatice. S projektom rekonštrukcie mu veľmi pomohli Čierne diery, združenie Posledné domy, OOCR Gemer a niekoľko stoviek darcov a darkýň, ktorí cez portál Startlab podporili zbierku na opravu starej školy, aby sa tradícia výroby drevených hračiek vrátila do Kyjatíc, odkiaľ pochádza. Víziou pána Hedvigiho je, aby v zrekonštruovanej starej škole bola stála expozícia kyjatických hračiek a aby sa tu ľudia mohli dozvedieť viac o ich výrobe, pričom by mali možnosť vidieť aj ukážky výroby a takisto možnosť vyskúšať si toto starodávne remeslo. Súčasťou zrekonštruovanej starej školy by mala byť aj dielňa na výrobu kyjatických hračiek. Potenciál starej školy môže byť aj v tom, že bude miestom, kde sa bude môcť združovať komunita ľudí, ktorá bude kyjatické hračky a všeobecne remeslá podporovať.

Gemer bol v minulosti centrom umenia, kultúry a priemyslu, v súčasnosti bojuje s veľkým problémom, ktorým je vysťahovalectvo a s tým súvisiace veľké množstvo opustených budov. Aj preto je snaha pána Hedvigiho o oživenie zanikajúceho remesla a zároveň rekonštrukcia starej školy za účelom propagácie kyjatických hračiek obdivuhodná.

Obec Kyjatice má v rámci cestovného ruchu čo ponúknuť. Okrem kyjatických hračiek je v Kyjaticiach aj ďalší klenot, ktorým je vzácny kostol, evanjelického augsburského vyznania, ktorého stavba je datovaná na koniec 13. alebo začiatok 14. storočia. Interiér kostola ukrýva vzácne nástenné maľby. Jeho fresková výmaľba pochádza z dvoch etáp – z konca 14. (presbytérium, víťazný oblúk) a prvej polovice 15. storočia (severná stena lode) a Jeho výzdobu v stredoveku realizovali talianski majstri. Kyjatický kostol je jedným z 12 kostolov Gotickej cesty, ktoré získali prestížnu značku Európske dedičstvo (European Heritage Label) https://gotickacesta.sk/kyjatice/. Stredoveké nástenné maľby Gemera a Malohontu svojou kvalitou presahujú slovenský kontext, nakoľko vznikli na priesečníku kultúr. Svoju stopu na nich zanechal mimoriadny fortieľ talianskych majstrov a ich žiakov, nemecké banícke osídlenie, z neho plynúce bohatstvo či pestrosť regiónu na slovensko-maďarskej národnostnej hranici, to všetko podčiarknuté tieňom osmanskej okupácie. V Kyjaticiach sa tiež nachádza voľne prístupné archeologické nálezisko kyjatickej kultúry https://www.regiongemer.sk/objavuj/archeoskanzen-kyjatice/.

Detailnejšie informácie nájdete na nasledovných odkazoch:

web OZ Kyjatické Hračky: www.ozkyjatickehracky.sk

web Regionálnych pultov: www.regionalnepulty.sk

oficiálny web p. Hedvigiho: www.helart.sk